Image Image Image Image Image Image Image Image Image
MONO

By

12.12.2013

Ukradnuté fotky, falošní blogeri. Aj takto sa robí marketing v prospech Smeru

12.12.2013 | By |

Hokejista Václav Nedomanský sa narodil v roku 1944 v Hodoníne. Ako osemnásťročný začal hrať za bratislavský Slovan a odvtedy bol postrachom všetkých brankárov. Štyrikrát sa stal najlepším strelcom ligy, trikrát najproduktívnejším hráčom a dodnes je najlepším strelcom československej reprezentácie. Po svojej emigrácii sa presadil aj v NHL. V roku 2002 bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja a v marci 2013 začal v internetových diskusiách obhajovať predstaviteľov strany Smer. Akurát o tom nevedel. Niekto totiž jeho meno zneužil.

Najprv, 8. marca 2013 sa niekto zaregistroval pod jeho menom do diskusií na SME.sk. Po dvoch napísaných príspevkoch ale administrátori zistili, že ide o pokus zneužiť cudzie meno, a tak konto zablokovali. Pár dní nato teda niekto registruje Václava Nedomanského na Facebooku. Toto konto využíva v diskusiách na pluska.sk, tvnoviny.sk a aktualne.sk.

“O politiku sa nezaujímam,” reagoval prekvapený Nedomanský, keď sme mu o týchto skutočnostiach povedali. Dnes žije v Los Angeles a zvažuje právne kroky.

Tento prípad slávneho hokejistu nie je ojedinelý. Na internete funguje dobre organizovaná skupina ľudí, ktorí vystupujú pod cudzou alebo vymyslenou identitou a obhajujú vládu a predstaviteľov strany Smer. Tím reportérov MONO.sk po dobu viac ako dva mesiace tieto aktivity sledoval a analyzoval.

Výsledkom je príbeh o tom, ako sa dá robiť politický marketing na internete.

Ožívajú vždy pred voľbami

Tento príbeh začína v roku 2010. Už predtým sa na webe pohybovali vymyslené postavičky, ktoré obhajovali vybraných politikov, ale vždy šlo o veľmi nešikovné pokusy. Mali ich na svedomí napríklad asistenti poslancov či hovorcovia strán, ktorí mali v utajení svetu ukázať, že nie je všetko tak, ako to píšu novinári. V roku 2010 sa ale začalo diať na internete niečo iné. Končila sa vláda Smeru s HZDS a SNS, krajina sa pripravovala na júnové parlamentné voľby.

Na Facebooku a SME.sk sa zhodou okolností v tie isté dni zaregistrovalo niekoľko užívateľov. Čo mali spoločné? Fotku stiahnutú z internetu, vymyslené meno, na Facebooku boli navzájom priatelia – a všetci mali potrebu vyjadrovať sa v diskusiách pod článkami na spravodajských portáloch a blogoch.

To, že spoločne prispievali do skupiny “SDKÚ OKLAMALA SLOVENSKO” ešte nie je nič zvláštne. Zaujímavé je, ako sa spoločne organizovali a koordinovali.

Redakcia MONO.sk má k dispozícii e-mail, ktorý v utorok 9. marca 2010 o 10:37 prišiel na štrnásť e-mailovych adries. Odosielateľom bol akýsi Imrich Vladár, ktorý sa zvykol podpisovať ako G12. Adresátmi boli napríklad ľudia z mládežníckej organizácia Mladí sociálni demokrati (MSD) – súčasný ústredný tajomník Ján Hrubý, podpredseda Martin Bohát, súčasný poslanecký asistent Andreja Kolesíka Roman Lebeda a ďalší členovia MSD.

V e-maile boli presné pokyny ktoré určovali, pod ktorými článkami bolo potrebné diskutovať, aké pozitívne vyznievajúce správy mali aktivisti rozširovať a aké články na blogoch by mohli vzniknúť. Napríklad ku komentáru Miroslava Kusého o televíznej diskusii Roberta Fica s poľským premiérom Tuskom sa v e-mailových pokynoch písalo: “Poslanie verejnoprávnej televízie nie je len konflikt, hádka, spor, kvôli ratingu, ale aj vzdelávanie, a to diskusia dvoch premiérov susedných krajín určite prináša.”

O 13:26, teda zhruba tri hodiny po doručení e-mailu sa v diskusii pod článkom objavil komentár v znení:

prispevok-kusy-sme.sk-09032010-1326Prečo je jedna veta písaná s diakritikou, keď úvod a záver príspevku sú bez nej?

Redakcia MONO.sk má k dispozícii viacero podobných inštruktážnych e-mailov. V období od marca do apríla 2010 boli omylom doručené jednému z našich zdrojov. Medzi adresátmi jedného z nich nájdeme aj dnešných poslancov parlamentu za stranu Smer Antona Martvoňa a Andreja Kolesíka.

Adresáti dnes svorne tvrdia, že takéto e-maily nedostávali. “Toto je nejaká vymyslená vec, ktorú niekto umelo vytvoril. Alebo minimálne mňa tam dopísal, lebo ja o takýchto veciach neviem,” bránil sa poslanec Martvoň.

“Tie maily si nepamätám, to bolo tri roky dozadu,” povedal Roman Lebeda, asistent poslanca Kolesíka.

“Ja vám to neviem potvrdiť ani vyvrátiť práve z toho dôvodu, že nemám pred sebou nejaký e-mail alebo niečo, na základe čoho to tvrdíte,” vraví Ján Hrubý, ústredný tajomník MSD. “Tie marketingové záležitosti sa odohrávajú, ale nepotvrdím vám, že som bol priamym aktérom niečoho podobného. Čiže či sa to deje, vám povedať neviem. Teoreticky sa to diať môže,” dodáva.

Len jeden jediný člen MSD nám mimo záznam potvrdil existenciu týchto správ. “Dostával som nejaké maily, ale ja som s tým nepracoval. Nerobil som s tým nič,” tvrdí.

Pokyny v e-mailoch sa rôznili na základe aktuálnej situácie. Väčšinou určovali, o čom a ako sa má diskutovať a blogovať, občas pripomínali, že články z médií, ktoré sú namierené proti pravici, je potrebné “superintenzívne rozširovať”, “vyklikávať do čítaných” a nepohodlným diskutérom “udeľovať negatívnu karmu”.

E-maily tiež obsahovali úlohy rozdelené podľa krajov. Prijímatelia mali rozširovať videá a články o tom, ako Fico oslavoval MDŽ, o tom, že v primárkach SDKÚ došlo k podvodu, a o úspešnom dokončení diaľnice v Považskej Bystrici. Malou pomôckou pri práci im mal byť dokument s názvom Úspechy a výsledky vlády R. Fica a Smeru, ktorý bol prílohou jedného z e-mailov. Záujemcovia si ho môžu stiahnuť tu (.docx).

Správa z 9. marca ešte uvádzala aj “témy blogov na tento týždeň”. Úlohou bolo napríklad kritizovať program Richarda Sulíka a spochybniť Ivetu Radičovú ako možnú líderku pravice. V ten istý deň zverejňuje Ján Hrubý, súčasný ústredný tajomník MSD na svojom blogu článok s názvom “Iveta Radičová – líderka opozičnej kandidátky”. Článok je už síce zmazaný, diskusia k nemu stále existuje.

“Politickú situáciu sledujem stále. Ak som mal pocit, že by som sa rád vyjadril k nejakej téme, tak som sa k nej vyjadroval. Či už to bolo k pani Radičovej, alebo iným politickým predstaviteľom. Ak otázka je, či to bolo na základe pokynov, alebo niečo v tomto duchu, tak ja hovorím, že nie,” povedal Hrubý.

Adresáti e-mailov pokyny poctivo plnili, dôkazov je viacero. Správa z 8. marca 2010, ktorú má redakcia MONO k dispozícii, napríklad radila, ako vhodne reagovať na článok Gabriela Šípoša. Odosielateľ e-mailu spomínal, že by to chcelo “protiblog” a bude hovoriť s ministerstvom zdravotníctva. Zatiaľ ponúkol aspoň niekoľko použiteľných argumentov. Skopírované od slova do slova ich nachádzame v diskusii:

prispevok-sipos-sme.sk-09032010-1533

Tie isté vety ako používateľ “janohrib” v diskusii opakujú aj diskutéri s prezývkami “sas.pozitiv” a “nas.smersd”. Navzájom na seba reagujú a podporujú si svoje trvdenia.

Zaujímavé tiež je, že článok Gabriela Šípoša bol na blogu zverejnený 3. marca 2010. Títo diskutéri si ho ale všimli až o šesť dní neskôr, v deň, keď im bol zaslaný e-mail s inštrukciami.

Parlamentné voľby sa konali 12. júna 2010. Viacerí diskutéri v prvý júnový týždeň napísali svoje posledné príspevky. Odvtedy už nikdy pod týmito účtami nediskutovali. Ich úloha sa asi skončila.

Pád vlády, zrod nových diskutérov

Časť diskutérov ale žila ďalej a keď to bolo potrebné, boli pripravení zakročiť. V júni denník SME napísal o podozreniach, že politické strany využívajú platených diskutérov. Redaktor Matúš Burčík popísal konkrétny príklad pod článkom na blogu Roberta Fica.

Erik Tomáš vtedy na otázky SME nereagoval. “Žiadne inštrukcie takéhoto typu som nedával,” tvrdí dnes šéf tlačového odboru vlády pre MONO.sk. Na otázku, či je možné, aby niekto takúto činnosť vykonával bez vedomia straníckych štruktúr, neodpovedal a odkázal MONO.sk na tlačový odbor Smeru. Odtiaľ prišla rovnako vyhýbavá odpoveď – strana takéto aktivity nekoordinuje, umelé diskusie na internete neorganizuje. “Nevidíme však žiadny problém v tom, ak či už Mladí sociálni demokrati, členovia strany alebo jej sympatizanti v priestore internetu vyjadrili svoj názor,” povedala Monika Počátková, hovorkyňa strany Smer.

Situácia sa začala dramatizovať na jeseň. V utorok 11. októbra spojila premiérka Iveta Radičová hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Poslanci po celodennom rokovaní euroval neschválili a vláda padla. Reakcia bola veľmi rýchla: od novembra 2011 do konca februára 2012 sa do diskusií na SME.sk zaregistrovalo množstvo nových užívateľov, ktorí dennodenne obhajovali predstaviteľov strany Smer. Administrátori diskusií podozrivé kontá blokovali, vždy im však nejaký čas trvalo, kým ich odhalili.

Po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. marca 2012, sa situácia opäť upokojila. Smer s 83 poslancami ovládol parlament, na Slovensku vznikla vláda jednej strany. Na internete ostala úzka skupinka diskutérov, ktorí dennodenne prispievali k zlepšovaniu imidžu členov vlády a predstaviteľov strany Smer.

A tak to fungovalo až do tohto roku, kedy prišla nová “objednávka”. Blížili sa totiž voľby do VÚC.

Podobne sa manipulovalo už v ZSSR

Používanie fiktívnych diskutérov sa v angličtine nazýva astroturfing, čo bola kedysi známa značka umelých trávnikov. Prvýkrát tento termín použil v roku 1985 americký senátor Lloyd Bentsen. Astroturfing sa tvári, ako keby išlo o úprimné aktivity sympatizantov (grass roots), napodobňuje ich a predstiera. V skutočnosti je to ale umelá a vyrobená vec.

“Je teda zrejmé, že ide o techniku manipulatívnu a o techniku, ktorá má veľmi pochybnú etiku,” vraví politológ Otto Eibl z Fakulty sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne.

“Používa sa v situáciách, kedy firma alebo politik potrebuje vylepšiť svoj vlastný obraz, prípadne, keď nemá čas na iniciovanie úprimného hnutia zdola. Rozdiel je tiež v tom, že zatiaľ čo originálne grass roots hnutie je typické množstvom zainteresovaných ľudí a skromnými rozpočtami, pri astroturfingu to býva naopak – je potrebných málo ľudí a veľa peňazí, napríklad na zaplatenie ‘komparzu’ na demonštráciách,” vysvetľuje Eibl.

Astroturfing nie je v dejinách nič nové. V Sovietskom zväze sa čítali listy robotníkov, ktoré boli plné chvál na vtedajší režim. Americký prezident Richard Nixon zas v 70-tych rokoch platil ľudí, aby posielali listy do redakcií novín.

Samozrejme, astroturfing sa na webe dá realizovať omnoho jednoduchšie. V online svete je totiž ľahké predstierať cudziu identitu.

Aj tento príbeh je plný falošných identít, ukradnutých mien a fotiek.

Smer na webe obhajovala aj Miley Cyrus

V marci 2013 začínajú vznikať nové a nové kontá podporovateľov strany Smer. Len tímu MONO.sk sa podarilo vypátrať niekoľko desiatok diskutérov na SME.sk a niekoľko ďalších falošných účtov na Facebooku. Tie mali opäť poslúžiť na portáloch, kde sa diskutuje cez Facebook Comments – teda napríklad na pluska.sk, tvnoviny.sk a aktualne.sk.

Diskusná úderka robí prvé chyby. Najprv, ako je spomenuté v úvode článku, zneužili identitu Václava Nedomanského, jedného z najúspešnejších hokejistov v československej histórii. Použili jeho fotku, meno a vstúpili do diskusií.

Niekoľko dní po falošnom Nedomanskom sa na Facebooku registruje užívateľ pod menom Peter Horák. Starší pán, absolvent Univerzity Komenského, tiež vytrvalý obhajca strany Smer. Na fotke ale nie je on. Tá patrí Jánovi Bohdanovi Hroboňovi, evanjelickému farárovi a pedagógovi z Martina. Hroboň zomrel v januári 2006, jeho príbuzní sú zo zneužitia fotografie rozhorčení. “Je to nezlučiteľné s tým, čo otec zastával a hlásal,” povedal jeho syn Bohdan Hroboň.

Tým sa zoznam poškodených nekončí. V apríli 2013 sa k organizovaným diskutérom pridáva Peter Tóth – opäť vymyslená identita, opäť s ukradnutou fotografiou. Nachádza sa na nej Ján Morávek z Bratislavského bábkového divadla. “Nevedel som o tom,” povedal. Politiku nesleduje, do internetových diskusií sa nezapája, stranu Smer nevolil.

Nami analyzovaní diskutéri zneužili fotky mnohých ďalších ľudí. Stiahli ich z rôznych zahraničných portálov. A tak ste mohli v diskusiách vidieť, ako stranu Smer obhajuje taliansky futbalista, pekná blondínka z amerického štátu Idaho, bývalý futbalový tréner z Padovy, študentka z kanadského Kingstonu, hráč amerického futbalu alebo speváčka Miley Cyrus.

Obraz o tom, kto a ako túto diskutérsku čatu plnú zvučných mien riadi, si možno urobiť na základe skúsenosti spoza hraníc.

Pozrite sa, kto manipuluje diskusie na internete >>

Gerila v Česku

Českému spravodajskému portálu iDnes.cz sa v roku 2011 podarilo získať výpoveď brigádnika, ktorý diskutoval pre politickú stranu Veci verejné (VV). Prezradil, ako celý systém fungoval.

“Pracovali sme bez zmlúv, peniaze sme dostávali každý mesiac na ruku. Až po pol roku všetko začalo fungovať inak, brigádnici museli podpísať zmluvu a mlčanlivosť,“ opísal študent podmienky práce pre iDnes.cz.

Skupinu diskutérov pravidelne kontroloval politik Vít Bárta. Ich plat sa odvíjal od hodín strávených za počítačom. „Urobili fiktívnu firmu s fiktívnymi e-mailami. Firma tak figurovala aj na zvončekoch domu, ktorý neniesol žiadne stopy po Veciach verejných,“ hovorí. Brigádnici sa celý čas museli zdržovať vnútri budovy.

Prezradil tiež, že strana mala päť tímov, každý mal štyroch členov – jedného seniora a troch juniorov. On sám mal asi dvadsať rôznych účtov, z ktorých ovplyvňoval diskusie “všade, kde sa dalo”.

Pracovná doba bola rozdelená na dve zmeny. Od siedmej rána do tretej a od tretej do jedenástej večer. Pracovalo sa aj cez sviatky a víkendy. Hodinová mzda brigádnika v roku 2009 bola sto českých korún. Len pre porovnanie, minimálna hodinová mzda v tom istom roku bola zhruba 48 korún.

Úlohou diskutérov bolo vyvolanie záujmu o stranu, zlepšiť jej imidž, vzbudiť dojem, že má množstvo priaznivcov.

Zmenilo sa niečo po tom, ako podvody v diskusiách médiá odhalili? “Nemyslím si, že by odhalenie gerily Vecí verejných chod politických strán výrazne poznamenalo. Strany totiž takéto aktivity popierali,” tvrdí novinárka Hana Válková, ktorá v roku 2011 tento prípad zverejnila. “Nemám ani žiaden konkrétny dôkaz, že by gerilu používala iná politická strana. To ale neznamená, že sa to nedeje.”

Šéfadmin diskusií a blogov na iDnes.cz Jan Dvořák tiež nevylučuje, že diskusie ovplyvňujú aj ďalšie politické strany. “Snažia sa to robiť aj prostredníctvom blogov. Napríklad tento rok sme pred voľbami zaznamenali niekoľko registrácií zo sídla jednej politickej strany. Všetci sa tvárili ako mladí ľudia, ktorí sa chcú vyjadrovať k politickému dianiu. Nepustili sme ich,” povedal.

Sprievodcovia verejnou mienkou

V krajine, kde je možná len vláda jednej strany, by človek podobné praktiky neočakával. Opak je pravdou. Čína je známa svojou 50 Cent Party, občas nazývanou aj 50 Cent Army. Názov nesie podľa toho, koľko diskutérom platí za jeden príspevok – 0,5 juana (približne 6 centov). Online diskutéri či sprievodcovia verejnou mienkou, ako sa v Číne nazývajú, sú platení vládou alebo Čínskou komunistickou stranou. Ich úlohou je písať v prospech vládnej strany a vládnej politiky.

Čínsky politický aktivista Aj Wej Wej v roku 2011 tweetol, že by rád urobil rozhovor s niekým, kto je platený za diskutovanie na webe. Odmenou bol iPad. Rozhovor bol publikovaný na webe britského portálu newstatemens.com.

Človek, s ktorým sa Aj Wej Wejovi podarilo urobiť rozhovor, má vysokoškolský diplom z oblasti médií. O jeho práci nikto nevie, ani najbližšie okolie, a pritom strávi online šesť až osem hodín denne. Prácu online diskutéra má ako polovičný úväzok a za mesiac si dokáže zarobiť 500 až 600 juanov (približne 60 až 72 eur). Tí, ktorí sa tejto činnosti venujú full-time, vedia zarobiť tisícku mesačne. Nie je to žiadny lukratívny job. Priemerná hrubá mesačná mzda v súkromnom sektore sa v Číne podľa čínskeho Národného štatistického úradu pohybovala v minulom roku na úrovni necelých 2400 juanov (zhruba 288 eur).

Každý deň okolo 9 ráno dostane e-mail s inštrukciami, ktoré správy má v ten deň komentovať. V e-maile sú tiež uvedené správy, ktoré ešte len budú publikované, a návod, ako na ne reagovať.

V rozhovore tiež povedal, že v Číne približne desať až dvadsať percent diskusných príspevkov píšu členovia 50 Cent Party.

Kolektív oddaných blogerov

Koľko zarobia falošní diskutéri za svoje chválospevy na vládny Smer, nie je známe.

No na začiatku tohto roku kancelária poslanca Miroslava Beblavého (SDKÚ) sledovala internetové diskusie a pokúsila sa opísať, akým spôsobom diskutéri pracujú. Na svojom blogu Beblavý zverejnil osem pravidiel “brigádnika” Smeru, ktorými sú:

1. Vyjadruj sa nekriticky obdivne na adresu Roberta Fica
2. Operuj s pojmom stabilita
3. Tvrď, že kvalita života počas Ficovej vlády stúpla
4. Zdôrazňuj, že Smer sa nezapája do káuz
5. Obhajuj každého kritizovaného člena Smeru alebo vlády
6. Obhajuj všetky postoje strany Smer
7. Tvrď, že “vidíš dovnútra” a máš “zákulisné informácie”
8. Obviň média zo zaujatosti

Hoci v tom čase Beblavý nedisponoval dôkazmi, ktoré má dnes v rukách tím MONO.sk, jeho manuál bol celkom výstižný a odzrkadľoval to, ako boli diskusie na internete manipulované.

Aktivita podporovateľov strany Smer bola taká výrazná, že si ju začali všímať už aj bežní čitatelia. “Asi pred rokom a pol som si všimol pod viacerými článkami diskutujúcich, ktorí reagovali úplne inak, ako to býva bežné,” hovorí človek diskutujúci na SME.sk pod aliasom Koordinátor úderky. Každý deň na webe predstiera, že je šéf platených diskutérov. Občas ich chváli, inokedy haní, väčšinou sa na nich zabáva.

Koordinátor úderky je jeho odpoveď na amaterizmus týchto diskutérov a ich reakcie. “Tie boli a sú tak ľahko rozoznateľné, a preto naivné a hlúpe, že som sa rozhodol robiť z toho humor.”

V sobotu 2. novembra 2013 zverejnil bloger Radovan Bránik článok o falošných blogeroch na SME.sk. Našiel troch – Mareka Albrechta, Janu Blahovú a Borisa Valušeka. O nikom z nich nikto nikdy nepočul, na školách, ktoré mali uvedené v profile, nikdy neštudovali, firmy, ku ktorým sa hlásili, takýchto zamestnancov nikdy nemali.

“Pán Bránik žije asi v konšpiratívnom svete a podozrieva každého a každú osobu z niečoho,” reagoval poslanec parlamentu Anton Martvoň.

Článok vyvolal veľkú diskusiu, ľudia sami začali hľadať ďalšie a ďalšie podozrivé osoby na blogoch, v diskusiách a na Facebooku. Keďže bol víkend a úderke zrejme nik neposielal inštruktážne e-maily, významnú časť sa podarilo odhaliť. Falošné blogy administrátori zmazali.

Tím MONO.sk v tom čase už mal rozkrytú celú sieť diskutérov a blogerov a už len pozorne sledoval, ako na toto odhalenie zareagujú.

Cez víkend nepracovali, no v pondelok 4. novembra nastal krízový režim. Niektorí diskutéri záhadne zmizli a z webov sa stratili ich príspevky. Iní si zmenili mená, fotky a adresy profilov na Facebooku.

Ďalšia vlna zmien začala 6. decembra 2013. Zhodou okolností v deň, keď reportéri MONO.sk oslovili predstaviteľov Smeru a MSD s konkrétnymi otázkami.

Falošných podporovateľov strany Smer ale nájdete na webe dodnes. Zoznam aktívnych účtov nájdete tu.

blogeri-na-sme
Falošní blogeri na SME.sk. Väčina z nich blogovala od jari do jesene 2013.

Raiffeisenbank aj Samsung

V októbri tohto roku svetová asociácia novinárov WAN/IFRA zverejnila štúdiu zameranú na internetové diskusie. Oslovili 104 médií z 63 krajín sveta, viaceré z nich priznali, že sa v diskusiách pod ich článkami stretli s nejakou formou politickej propagandy. Reportéri MONO.sk niektoré z nich oslovili.

“Je veľmi ťažké zistiť, či je nejaký diskutér platený, alebo nie,” priznáva Javier Garza z mexického denníka El Siglo de Torreon. “Máme tendenciu ich ignorovať, s výnimkou tých prípadov, kedy príspevky obsahujú urážky a obvinenia. Tie mažeme.”

“Mali sme vážny problém s platenými diskutérmi,” priznáva Predrag Blagojević, šéfredaktor srbského portálu Juzne vesti. To bol vlastne jeden z hlavných dôvodov, prečo na webe zaviedli moderované diskusie (pre-moderation), v ktorých sú príspevky zverejnené až po ich odsúhlasení administrátorom. S touto formou diskusie experimentuje už aj denník SME.

Platení diskutéri nie sú len problémom politických strán a vlád, táto technika sa využíva aj vo svete biznisu. Napríklad v Česku astroturfing využila Raiffeisenbank. Známy je tiež prípad spoločnosti Samsung, ktorá si najala študentov, aby sa na webe sťažovali na výrobky značky HTC.

Sociálna sieť Yelp, ktorá funguje ako obrovská databáza recenzií, priznala, že zhruba pätina z 39 miliónov recenzií je falošná. Firmy Sony, L’Oréal, Wal-Mart využili blogy, aby sa pochválili hlasom “obyčajného” človeka.

Americký štát Kalifornia v septembri tohto roku prikázal ľuďom, ktorí sú za svoje blogy alebo posty na sociálnych sieťach platení, aby tento fakt zverejnili.

Voľby nerozhodnú, mienku ovplyvnia

Názory ľudí, ktorí čítajú blogy a správy na webe, sú ovplyvňované nielen samotnými článkami, ale aj diskusiou, ktorá sa pod nimi rozbehne. Či lepšie povedané – jej úrovňou. Diskusie plné osobných útokov a urážok polarizujú názory čitateľov, čo dokonca vedie k neúplnému pochopeniu pôvodného článku. Tvrdia to výskumníci z University of Wisconsin-Madison. Tí ale neodpovedajú na otázku, či má zmysel platiť si diskutérov na internete.

Sú diskusie naozaj tak čítané a majú taký vplyv, že by na ich obsahu záležalo? Môžu ovplyvňovať náladu verejnej mienky či dokonca výsledky volieb?

Tieto otázky sa tím MONO pýtal viacerých našich respondentov. Faktom je, že účinnosť týchto aktivít je len veľmi ťažko merateľná. Nemáme k dispozícii žiadne čísla, môžeme sa teda len domnievať.

“Je to jeden z čriepkov mozaiky, ktorou sa strany snažia pôsobiť na verejnosť,” myslí si Jan Dvořák z iDnes.cz. “Trh si určuje, čo má a čo nemá cenu. Snaha ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom diskusií a blogov je prítomná, takže to asi zmysel má.” Podľa neho sa pôsobením v diskusii výsledky volieb ovplyvniť nedajú, ale svoju úlohu môže zohrať synergia: “Najatí diskutéri, straníci, blogeri, a to všetko na rôznych veľkých portáloch môže hrať svoju úlohu,” myslí si.

Podobný názor má aj politológ Otto Eibl: “Platení diskutéri voľby rozhodovať zrejme nemôžu, môžu ale ovplyvňovať náladu verejnej mienky, prípadne ukazovať na javy, ktoré v danej chvíli dôležité nie sú, a tak odvádzať pozornosť od závažnejších problémov.”

“Čitatelia vnímajú diskusie a ankety, podľa môjho názoru, občas ako súčasť spravodajstva a niektorí chybne stierajú hranice medzi nimi,” myslí si Hana Válková, redaktorka domáceho spravodajstva na iDnes.cz.  “Diskusie sú určite čítané, a teda majú aj dopad na širšiu verejnosť,” dodáva.

Majú svoju úderku aj ďalšie strany?

V roku 2011 unikol na verejnosť e-­mail vtedajšieho šéfa tlačového oddelenia KDH Michala Novotu. Písal v ňom o vzniku tajnej skupiny na Facebooku, ktorej členovia mali reagovať na články a blogy poškodzujúce imidž strany. KDH tvrdilo, že išlo len o nápad jednotlivca, ktorý nebol nikdy zrealizovaný. Podľa Novotu bol e­-mail iba zle pochopený.

Strana Sloboda a solidarita je známa aj ako strana blogerov a na svojej webstránke vyzýva sympatizantov na spoluprácu, hľadá takzvaných web aktivistov. Tí sa majú zúčastňovať internetových diskusií a upozorňovať členov strany na aktivity iných politických subjektov. “Samozrejme, keď má web aktivista chuť, tak môže aj niečo napísať, a keď si to zaslúžime, tak aj kriticky,” píšu.

Tím MONO.sk sa pri práci na tomto článku snažil zistiť, či podobné techniky manipulácie používajú aj ďalšie politické strany. Výsledkom je, že nemožno vylúčiť existenciu niekoľkých diskutérov, ktorí mali za úlohu zlepšovať imidž politikov (niekoľko vytrvalých fanúšikov mal napríklad Ľudovít Kaník z SDKÚ). Vieme ale povedať, že pod článkami na slovenských spravodajských portáloch sa nepohybuje ďalšia tak dobre organizovaná a koordinovaná skupina ľudí, ako sú podporovatelia strany Smer.

Pre čitateľa je často veľmi náročné rozlíšiť bežného zapáleného diskutéra od toho, ktorý je niekym organizovaný. Profily diskutujúcich často vyzerajú veľmi dôveryhodne – občas diskutujú o futbale, na Facebooku majú množstvo priateľov, sem-tam zdieľajú nejaký song z YouTubu, oslavujú narodeniny. Ale občas urobia chybu. Napríklad ukradnú totožnosť známemu hokejistovi.

V roku 2014 si budú Slováci voliť nového prezidenta a okrem toho ich čakajú voľby do európskeho parlamentu a komunálne voľby. Príbeh o tom, ako je možné robiť politický marketing na internete, sa teda ešte nekončí.

Autori: Lukáš Onderčanin, Filip Struhárik, Lucia Vitteková   Spolupracovali: Roman Cuprik, Gréta Čandová, Dávid Tvrdoň, Carmen Virágová   Editor: Filip Struhárik, Pavel Sibyla   Ilustrácie: Katarína Macurová/Owl Illustration Agency

Poznámka pre korektnosť: Filip Struhárik je projektový manažér v SME.sk. Podklady k článku vznikli analýzou verejne dostupných informácií z diskusií na slovenských spravodajských portáloch, blogoch a sociálnych sieťach. Autori článku analýzu realizovali od októbra do decembra 2013.

Diskutovať k téme môžete na Facebooku

Čítajte tiež:

KOMENTÁR: Vypnite internet, nečítajte diskusie
GALÉRIA: Pozrite sa, kto manipuluje diskusie na internete