FOTO: Špinavé peniaze, zároveň fér hra. Nelegálne zápasy kohútov na Bali


História kohútích zápasov siaha tisícky rokov do minulosti. Dodnes sú súčasťou hinduistických ceremónii. Ich krv slúži ako obeť pre zlých démonov. Bez náboženského účelu sa považujú za hazardné hry a oficiálne sú zakázané balijskou vládou už vyše tridsať rokov. „Kohútie zápasy? Sú nelegálne, nepúšťajú tam bielych a už vôbec nie ženy,“ hovorí mi miestny šaman. Tak to musím vidieť.

Predieram sa zastrčenými uličkami do stodoly praskajúcej vo švíkoch hlučným davom. Je horúce popoludnie a sama na tribúne medzi tisíckou mužov sa cítim ako vo vriacom kotle. Pred zápasom sa mi podarí dostať sa priamo do arény, kde muži stoja alebo čupia v menších hlúčikoch. Zápasníkov vyberajú z plátených tašiek a dohadujú sa, ako budú spolu bojovať v ďalších kolách.

Porovnavájú sa veľkosti kohútov, farby a hmotnosť. Kohúty sú špeciálne šľachtené, niektoré majú nádherne sfarbené perie. Je zrejmé, že ich majitelia sa o nich ukážkovo starajú. Pred súbojom ich dokonca láskyplne hladkajú ako domácich miláčikov. Napokon vyvoleným kohútom pripevnia ostrú čepeľ noža červenou šnúrou na nohy a zalepia ju leukoplastom.

V aréne je asi päť vyvolávačov, spustí sa stávkovanie. Chlapi začnú cez seba revať z plného hrdla. Nastáva organizovaný chaos a do mikrofónu kričí hlavný vyvolávač. Všetci vykrikujú farby kohútov a mávajú bankovkami. Atmosféra v aréne eskaluje a začína sa podobať na skutočné športové zápasy. Doteraz je pre mňa nepochopiteľné, ako môže stávkovať chlap z úplne zadného radu, no nejakým záhadným spôsobom to funguje. Jeden sa ma dokonca pýta, či mu poradím, na ktorú farbu kohúta má staviť. Keď vyhrá, s úsmevom mi hovorí, že som mu priniesla šťastie.

Bučiaci dav odrazu stíchne. Zápas sa začína. Dvaja muži sa skrčia s kohútmi oproti sebe ako sumo zápasníci a prechádzajú rukou niekoľkokrát cez ich krky. Vtákov treba vyprovokovať. Odstúpia a nechajú ich napospas zvieracím inštinktom.

Nikto nepovzbudzuje, napäté ticho by sa dalo krájať. Najskôr sú kohúty akoby nerozhodné, no potom vidieť už iba guču peria, ktorá lieta vo vzduchu. Výkriky počuť iba vtedy, keď súper začne krvácať. Celý zápas trvá len pár sekúnd, až kým jeden z kohútov nezabije druhého.

Nestihnem si ani uvedomiť, že už je po zápase, keď začne padať dážď bankových roličiek na zaprášenú podlahu arény za jasotu víťazov. Teraz sú to už doslova špinavé peniaze, no zároveň fér hra. Víťazi si radostne rozdelia peniaze a podávajú si ich po celom hľadisku. Kto prehral, má šancu opäť v ďalšom kole. Takto sa ako na bežiacom páse uskutoční vyše desiatka zápasov. Porazené kohúty skončia v najbliších hodinách na pekáči.

Dorota Holubová (*1989)

Dorota Holubová (*1989)

Text & Foto

je absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, od roku 2014 sa venuje fotografii profesionálne. Od roku 2012 spolupracuje so Stredoeurópskym domom fotografie a FOTOFO, kde je v organizačnom tíme medzinárodného festivalu Mesiac fotografie. Počas piatich rokov spolupráce organizovala, kurátorovala, pripravovala rozhovory s fotografmi do Fotonovín, podielala sa na propagácií fotografických výstav a pripravovala fotografické publikácie. V roku 2016 absolovovala fotografickú stáž v Soule u umeleckého kórejského fotografa Youngho Kanga a vo februári participovala na dokumentárnom projekte „Child“ v Nepále o deťoch žijúcich na ulici. V júni 2016 otvorila prvú fotografickú sólo výstavu v Indonéziii s dokumentárnym projektom Balifornia.

Tomáš Halász

Tomáš Halász

Šéfredaktor

Profesionálny fotograf špecializujúci sa na reportážnu fotografiu a projekty pre mimovládne organizácie. Spoluzakladal MONO a od roku 2015 je jeho šéfredaktorom. Fotografovať začal ako 13-ročný a už počas štúdia fotografie na strednej škole sa zameral na fotožurnalistiku. Pracoval v tlačových agentúrach ČTK, TASR a v denníku Pravda.

www.tomashalasz.com