Projektom DISKO odkryl život dedinských diskoték v Litve. Fotil ich desať rokov
Desať rokov. Tak dlho cestoval Andrew Miksys po Litve a fotil tínedžerov na dedinských diskotékach. Väčšina sa odohrávala v kultúrnych domoch z čias komunizmu, občas vidíte Leninove obrazy, staré sovietske filmové plagáty, plynové masky a narazíte aj na ďalšie zvyšky sovietskych čias.
Je to zvláštna kombinácia: ruiny bývalého impéria a tínedžeri, ktorí tieto kluby navštevujú. Len málo z nich vie čosi o minulom režime. Budovy a miestnosti v nich sú pre týchto mladých iba obyčajné kulisy k láskam a nenávistiam, flirtom aj bitkám. No práve takéto miesta bývajú výbornou príležitosťou ukázať mladých Litovčanov – a cez nich rozpadajúcu sa minulosť i neistú budúcnosť celej jednej generácie.
Andrew zdokumentoval malé komunity, a všetky si v 20. storočí prešli mnohým: od vojny cez genocídu, od okupácií až po divoký kapitalizmus. Diskotéka v nich nikdy nebola iba diskotékou. V Eišišoku je ňou napríklad bývalá synagóga, ktorá predtým slúžila ako športová hala a počas vojny v nej nacisti zhromažďovali židov, aby ich odvliekli na cintorín, kde ich zastrelili lotyšské pomocné jednotky.
V Litve sa o projekte DISKO diskutovalo vo všetkých miestnych novinách. Keď ich uverejnil britský bulvár Daily Mail, najväčšie litovské noviny hovorili o snahe Veľkej Británie poškodiť dobré meno ich krajiny. A prezident litovskej únie fotografov vo Vilniuse obvinil Miksysa z manipulácie zahraničnej tlače len pre vlastné zviditeľnenie.
Prečo sa Litovčania boja týchto fotografií? Čo ich vyrušilo? Možno to, že snímky zoberú diváka naozaj blízko, až do konfrontácie s ľuďmi a ich osobnými diskotékami.
Knihu o tomto kultúrnom fenoméne si môžete objednať tu.
