Ťahá mi na štyridsať a chcem otehotnieť

Žena s malým chlapčekom vchádzajú do budovy zdravotníckeho zariadenia, keď v tom pri nich zastaví dodávka. Chlapcovu pozornosť zaujmú kúdoly zvláštnej pary, ktoré sa objavia po otvorení auta. „Chceš vidieť, ako vyzerá chlad?“ opýta sa ho pani v bielej rovnošate zodpovedná za prevzatie zásielky tekutého dusíka. Z výrazu chlapcovej tváre vidieť, že mu tá otázka príde zvláštna. „Ale aspoň si sa ma to nespýtala tým infantilným tónom, ktorý dospeláci používajú, keď sa nám chcú zapáčiť,“ pomyslí si možno chlapec. Nastaví ruku do chladného oblaku, ktorý mu prekĺzne pomedzi prsty. Keby tušil, že aj vďaka tomu oblaku chladu bude mať čoskoro súrodenca, čudoval by sa ešte viac.

Jeho mama ho chytí za ruku a spolu vojdú do útulnej čakárne Centra asistovanej reprodukcie (CAR).  Priemerný vek žien, ktorých sa týka problém neplodnosti, a preto samy alebo s partnerom využívajú služby Centra, je 32,5 roka. Čoraz častejšie sa však rozhodnú splodiť potomka aj o päť a viac rokov staršie Slovenky. Akú majú šancu, že sa im to podarí?

Svätý grál

Pred ôsmimi rokmi sa v rámci Európskeho sociálneho výskumu zisťovali názory ľudí aj na ideálny vek, kedy sa má človek stať rodičom. U žien vtedy v očiach Slovákov bolo ideálne prvýkrát porodiť v dvadsiatich štyroch. Realitu v zmysle priemerného veku prvorodičiek dnes podľa Štatistického úradu predstavuje vek 27 rokov. Či možnosť počať o desať rokov neskôr spadá už do kategórie fantasy, zisťovali reportérky MONO okrem iného aj rozhovormi s viacerými ženami. Tri z nich mali bližšie k štyridsiatke ako k tridsiatke, keď sa stali matkami a u žiadnej z nich túžbu po dieťati nesprevádzali stovky neúspešných pokusov s meraním si bazálnej teploty pred pohlavným stykom. Otehotneli takpovediac prirodzene. A v prípade 38-ročnej Martiny Boor aj neplánovane.

„Sú ženy, pre ktoré je dieťa svätý grál. Pre mňa je súčasťou života, zapadlo do mojej vybudovanej rutiny. Som v najlepších rokoch. Skladačka sa doplnila, všetko do seba zaklaplo,” hovorí o sebe táto Slovenka žijúca v Dubaji, kde vedie vlastný obchod s jazdeckými potrebami. Vždy si o sebe myslela, že je nematerský typ, no po pôrode zistila, ako sa mýlila. Vo svojom okolí má šesť čerstvých matiek, z ktorých najmladšia má 34 rokov a najstaršia 43. Všetky už majú vybudované zázemie, pracovné skúsenosti, vďaka čomu sa podľa Martiny menej stresujú.

Je krásne mať deti vo veku, keď všetko konečne dáva zmysel

„Vieme, ktoré veci sú závažné a ktoré môžeme hodiť za hlavu. Deti sú to najlepšie, čo máme. No zároveň si uvedomujeme, že nám nesmú určovať, aký život máme žiť,“ hovorí Martina, matka desaťmesačného syna a dodáva: je krásne mať deti vo veku, keď všetko konečne dáva zmysel.

Príbeh 36-ročnej Zuzany Horváthovej z Nitry je podobný len v tom, že aj ona dlhší čas žila v zahraničí. Seba ako matku si na rozdiel od Martiny predstavovala dávno. Ešte ako dievča si hovorila, že prvé dieťa bude mať okolo dvadsaťpäťky. Partnera, s ktorým by chcela tento plán uskutočniť, však spoznala až v neskoršom veku a dcéru priviedla na svet, keď mala Kristove roky. No ani narodenie potomka nezabránilo neskoršiemu rozpadu Zuzaninho vzťahu.

Ďalší vzťah táto učiteľka angličtiny a prekladateľka neplánovala. Takže nový a od začiatku vážny vzťah s dlhoročným kamarátom ju prekvapil. Už po mesiaci sa začali pokúšať o počatie. „Mám 36, nebolo na čo čakať,“ vysvetľuje. Zuzana otehotnela po troch mesiacoch. Vystačila si so sledovaním plodných a neplodných dní a užívaním kyseliny listovej. Momentálne je v šiestom mesiaci tehotenstva a medzičasom sa s partnerom zasnúbili. „Možno dám aj tretie,“ hovorí s úsmevom.

Archívny dôvod na paniku

Dva rôzne príbehy, rovnaký happy end v podobe prirodzeného počatia a bezproblémového pôrodu zdravého potomka. Nájsť iné dva príbehy, ktoré takto šťastne neskončili, by nebol problém. Možno aj preto u viacerých žien existuje povedomie, že po určitom veku je tehotenstvo menej pravdepodobné ako stretnúť prívetivého policajta. „Situácia občas dôjde tak ďaleko, že v internetových poradniach nájdete otázky dvadsaťšesťročných žien, ktoré majú pocit, že im ušiel vlak,“ napísala pred pár rokmi na svojom blogu venovanému materstvu Alica Krakovská. Na nájdenie odpovede na otázku, koľko času zostáva zrelým ženám, ak sa chcú stať matkami, si bude potrebné pomôcť štatistikou.

Často citovanou je tá publikovaná v roku 2004 v časopise Human Reproduction, ktorý vydáva Oxford University Press. Zahŕňa údaje o pôrodoch vo Francúzsku spolu za šesťdesiat rokov a vo výsledku hovorí o tom, že z troch žien vo veku 35 až 39 rokov sa jednej nepodarí otehotnieť ani po roku skúšania. Tridsaťpercentné riziko, že žena krátko pred štyridsiatkou ostane bezdetná, by bol výrazne silný argument na prehodnotenie prístupu k plánovaniu rodičovstva. A dôvod na radosť pre Zuzanu s Martinou, ktorým sa aj napriek ich veku otehotnieť podarilo.

S vekom sa schopnosť ženy počať dieťa znižuje.
No do štyridsiatky nejde o nijak dramatický posun, ktorý by dával dôvod na paniku

Americká psychologička Jean Twenge mala čosi vyše tridsať, keď sa začala zmierovať s tým, že toľko šťastia ako dve Slovenky mať nebude. Dôvodom na pesimizmus bola pre Jean napríklad kniha Creating a Life od Ann Hewlett, ktorá vlastným prieskumom zistila, že až 42 percent žien štyridsiatničiek pracujúcich na vyšších pozíciách ešte nepriviedlo na svet potomka. Jean tiež v rôznych ženských časopisoch a webových magazínoch narážala na vyššie spomenutú štatistiku z Francúzska.  Nakoniec sa jej otehotnieť podarilo. Prvý raz porodila Jean v tridsiatich piatich, tretí a zatiaľ posledný raz, keď mala 40 rokov.
Americkej psychologičke však utkveli v pamäti jej predošlé obavy a povedala si, že preskúma, ako to so schopnosťou počať u neskorých tridsiatničiek vlastne je.  „Ako výskumníčka, ktorá publikuje vo vedeckých časopisoch, som vedela, že sa zistenia vedcov prevzaté z vedeckých publikácií do komerčných periodík zvyknú líšiť od verzie, ktorá sa dostane do uší laickej verejnosti,“ uviedla J. Twenge v článku pre časopis The Atlantic.  A zistila, že francúzska štatistika sa síce naozaj opiera o dáta za šesťdesiat rokov, no nie za posledných šesť dekád, ale za roky 1670 až 1830. Asi nie je treba písať o tom, akú výpovednú hodnotu môže mať štatistika z čias, keď ľudstvo nepoznalo antibiotiká, ani sa nezaoberalo liečbou neplodnosti.

Po tomto pre ňu prekvapujúcom zistení Jean pátrala po novších dátach. A narazila na niekoľko optimistickejšie vyznievajúcich štúdií. Tá uverejnená pred desiatimi rokmi v publikácii Obstetrics & Gynecology,  sa zameriavala na pravdepodobnosť počatia a vedci z Duke University v nej pracovali so vzorkou 770 Európaniek. Výsledok? Ak má 35- až 39-ročná žena sex aspoň dvakrát do týždňa, šanca, že otehotnie, je na úrovni 82 percent. Čo je len o štyri percentuálne body menej ako u 27- až 34-ročných žien.

Ešte rozsiahlejší prieskum robil Kenneth Rothman z Bostonskej univerzity, ktorý sledoval 2 820 Dánok pokúšajúcich sa otehotnieť. Samozrejme, sledovanie prebiehalo len za pomoci dát, nie priamo v ich spálňach. Z tých starších ako 35 rokov a súčasne mladších ako 40 rokov, ktoré sa o to pokúšali počas svojich plodných dní, sa to podarilo 78 percentám. V skupine žien medzi 20 až 34 rokmi bolo percento úspešnosti na úrovni 84 percent. Podčiarknuté, zrátané: je síce pravda, že s vekom sa schopnosť ženy počať dieťa znižuje. No do štyridsiatky nejde o nijak dramatický posun, ktorý by dával dôvod na paniku.

Korene mýtu

„Myslím si, že rozhodnutie, kedy mať dieťa, je individuálne. Každý vie, kedy je vnútorne zrelý a pripravený.  Keď má človek deti neskôr, ako je to v našom prípade, oveľa intenzívnejšie si uvedomuje potrebu byť zdravý, dávať si na seba pozor,“ hovorí Lenka Surotchak, výkonná riaditeľka neziskovej organizácie a matka dvoch detí. Obe priviedla na svet po tridsaťpäťke. Mladšie z nich, keď mala štyridsaťjeden rokov. V oboch prípadoch išlo o bezproblémové tehotenstvo.
Čo nemusí platiť u žien v podobnom veku, ktoré zdravé vždy neboli alebo práve nie sú. Tým súčasná medicína dáva šancu, aby porodili zdravého ľudského jedinca, i keď niekedy s  komplikáciami . No spomenuté komplikácie prispievajú k vytváraniu dojmu, že tehotenstvo okolo štyridsiatky je zriedkavosť a obrovský risk zároveň. „Keď lekárska veda nebola na takej úrovni ako dnes, ľudia sa vyselektovali. Matkami sa stali iba tie ženy, ktoré mohli prirodzene otehotnieť. Ženy, ktoré rodiť neboli schopné, ukončievali rodinnú vetvu, neprenášali ďalej svoje gény,“ hovorí gynekológ a pôrodník Ružinovskej nemocnice Ľubomír Divéky. Podľa neho v súčasnosti spoločnosť a úroveň medicíny nedovoľujú takúto tvrdú selekciu. Vďaka metódam asistovanej reprodukcie a cisárskym rezom majú deti aj tí, ktorí by ich v minulosti mať nemohli.

Medicínsky riaditeľ CAR Jozef Války so slovami o prenášaní génov žien neschopných porodiť nesúhlasí. Podľa neho existuje len veľmi málo prípadov, keď bola neplodnosť zapríčinená vyslovene genetickými faktormi. Najpočetnejšími návštevníčkami CAR, ako už bolo povedané, nie sú ženy po tridsaťpäťke. Priemerný vek 32,5 roka podľa J. Válkyho súvisí s civilizačnými faktormi – mladšie ženy dnes častejšie materstvo odkladajú či už z existenčných alebo profesionálnych dôvodov.  Že majú problém počať, zistia až vtedy, keď po mnohých rokoch prvý raz vysadia antikoncepciu.

K príčinám, prečo jedného dňa zaklopú na dvere zariadenia zameraného na asistovanú reprodukciu, patrí predčasný prechod, ktorý sa u žien prejavuje práve okolo tridsiateho druhého roku života. Výrazne početným problémom posledných piatich rokov je zo skúsenosti J. Válkyho tiež syndróm polycystických vaječníkov, ktorý je sprevádzaný neprítomnosťou menštruácie, ochlpením na nezvyklých partiách a neplodnosťou.

„Prichádzajú k nám mladé ženy okolo dvadsiatky a hľadáme medzi nimi darkyne. Často bezúspešne, skoro každá z nich má polycystické vaječníky,“ hovorí odborník. Okrem typicky ženských a typicky mužských chorôb na pravdepodobnosť počatia vplývajú aj metabolické choroby, rôzne zápaly, infekcie a stres. Ovulácii a dozretiu vajíčka tiež bráni priveľa inzulínu vplyvom cukrovky.
Pri plánovaní rodičovstva netreba zdravotné problémy bagatelizovať, zanedbanie ich liečby môže viesť k nemožnosti prirodzeného počatia.

Podľa štatistík je dnes na Slovensku neplodný zhruba každý siedmy pár

No ak je reč o prekážkach na ceste k vytúženému dieťaťu, reč musí prísť aj na silnejšie pokolenie. Podľa viacerých štatistík je síce dnes na Slovensku neplodný zhruba každý siedmy pár a podiel „viny“ medzi ženami a mužmi je viac menej vyrovnaný. No až v 70 percentách prípadov sa podľa J. Válkyho muž na neplodnosti páru spolupodieľa – napr. slabším spermiogramom.

Na ďalšie vysvetlenie, prečo sa v povedomí spoločnosti udomácnilo, že žena pred štyridsiatkou má výrazne menšiu šancu otehotnieť ako o desať rokov mladšia žena, poukázal v článku The Atlantic doktor Allen Wilcox z amerického National Institute of Environmental Health Sciences. Podľa neho vysoko plodné ženy zvyknú neplánovane otehotnieť v mladom veku, ďalším ženám tejto „fajty“ sa to podarí kedykoľvek, keď sa o to pokúsia. Zvyšok príslušníčok nežného pohlavia zjednodušene povedané tvoria menej plodné ženy, ktoré sa o otehotnenie pokúšajú, pokým je to pre plánovaného potomka bezpečné, t.j. približne do štyridsiatky. Ak sa im to nepodarí, vina sa zvaľuje na neskorý vek, nie na ich biologické predpoklady.
Mýtu o malej šanci počatia v staršom veku prospieva ešte jeden a pomerne prostý fakt: staršie páry sa jednoducho nemilujú tak často ako mladšie dvojice. Platí to najmä pre partnerov, ktorí sú spolu desať a viac rokov. Sex dvakrát do týždňa je pre nich neraz už len spomienka na vášnivé začiatky. „Niekedy vychádzajú najavo až prekvapivé skutočnosti, že pár plánujúci rodinu má pohlavný styk raz až dvakrát za mesiac,“ citoval český magazín Marianne v januárovom vydaní vedúcu lekárku pražskej Kliniky asistovanej reprodukcie Hanu Višňovú.

Čo je chybné, to sa potratí

Také rozsiahle štatistické zisťovania, ktoré boli citované vyššie, na Slovensku podľa Ľ. Divékyho neboli realizované. Podľa toho, čo zažil počas svojej dlhej gynekologickej praxe, je 80-percentná úspešnosť otehotnenia u žien vo veku 35 až 39 rokov reálna. U zdravých žien, ktoré už deti mali, nevidí problém dostať sa do iného stavu ani v štyridsiatke.
„Keď žena už raz otehotnie, už to raz fungovalo a je zdravá, tak potom sa to jednoduchšie spúšťa. Odskúšané okruhy plodnosti a pôrodu sa ľahšie zapoja znovu,” hovorí.  Že čoraz viac Sloveniek po tridsaťpäťke využíva pomerne vysokú pravdepodobnosť otehotnenia, ukazuje nasledovný graf:

Pôrodník Ružinovskej nemocnice však upozorňuje, že podobne ako v športe, ani pri pôrode nemožno očakávať, že sa takmer štyridsaťročný organizmus vyrovná osemnásťročnému telu. Telo a jeho tkanivá v tom veku má už inú výkonnosť a keď sa k tomu pridajú ostatné, napr. biochemické faktory, je prirodzené, že u rodičiek nad 35 rokov markantne stúpa počet cisárskych rezov. Z piatich detí, ktoré respondentky MONO priviedli na svet, sa tri dostali na svet za pomoci skalpela.

Ani v tomto prípade neplatí závislosť na veku absolútne a podľa Ľ. Divékyho je ideálne, keď si to žena uvedomuje. „Najlepšie rodia ženy, ktoré o tom veľa nevedia a tešia sa na dieťa,“ hovorí pôrodník.

Pred čím by ženy, ktoré materstvo dlho odkladali, nemali privierať oči, je vyššie riziko vrodených vývojových a genetických porúch plodu. Kvôli nemu rodičkám nad 35 rokov poisťovňa prepláca genetické vyšetrenia. Netreba sa nechať pomýliť štatistikami, podľa ktorých sa približne tri štvrtiny detí s Downovým syndrómom narodia ženám mladším ako 35 rokov. Za vysokým podielom stojí rádovo vyšší počet pôrodov v tejto vekovej kategórii.

Predpôrodné testy boli kritický moment aj počas tehotenstva u Lenky Surotchak, keďže tie prvé kvôli niekoľkomesačnému pracovnému pobytu v Egypte neabsolvovala v daných termínoch. Po návrate na Slovensko jej lekárka testy dorobila a jeden naznačoval, že s pravdepodobnosťou 1:8 sa jej narodí dieťa s Downovým syndrómom.

Amniocentéza, odber plodovej vody cez brušnú stenu maternice, však toto riziko nepotvrdila. Aj po tejto skúsenosti Lenka radí ženám nechať si spraviť všetky odporúčané testy. „Aby boli pripravené. No nech nespanikária pri prvých možných komplikáciách,“ radí 43-ročná matka dvojročnej dcéry.

S čím musí staršia žena v druhom stave rátať, je tiež zvýšené riziko potratu. Podľa údajov Štatistického úradu z roku 2012 skončilo tehotenstvo žien vo veku 35 až 44 samovoľným potratom v 1 378 prípadoch. V pomere k počtu živonarodených detí ženám tejto vekovej kategórie to predstavovalo podiel takmer 17 percent. Mladšie ženy (25 až 34 rokov) v tom istom roku priviedli na svet 34,5-tisíca novorodeniatok. Pre samovoľný potrat sa to isté nepodarilo v 2 741 prípadoch, čo je necelých 8 percent z počtu živonarodených danej vekovej kategórie žien.

Ľ. Divéky radí, že ak dôjde k potratu, netreba z toho zúfať. Podľa neho je to dôkaz, že obaja rodičia sú zdraví: žena produkuje vajíčko, spermie sa dostali do vajíčkovodu a oplodnili vajíčko. Ak došlo k potratu, s vysokou pravdepodobnosťou ide o selekciu genetických chýb neraz nezlučiteľných so životom. „Platí to pre mladších aj pre starších – čo je chybné sa potratí, čo je dobré, ide ďalej. Treba na potrat čím skôr zabudnúť a po troch mesiacoch to skúsiť znova.“

Kedy ubúdajú výhody

Miriam Reid (39)  žije aj s manželom v anglickom Saint Albans a druhé dieťa priviedla na svet pred dvoma rokmi. Jej známi si myslia, že by ešte mala mať tretieho potomka.
„Žijem a pracujem vo Veľkej Británii, kde je bežné, že ženy čakajú s materstvom do tridsiatky či až do štyridsiatky. Moje tehotenstvo nebolo ničím nezvyčajné. Pri prvom tehotenstve, keď som mala 32 rokov, mi pôrodná asistentka na úvodnej návšteve s úsmevom oznámila, že je príjemné mať v starostlivosti pre zmenu mladšiu mamičku,“ spomína táto Slovenka žijúca v zahraničí, kde sa pred prvým pôrodom vypracovala na pozíciu zastupujúcej viceprezidentky v americkej poisťovacej spoločnosti.

Podľa Miriam má materstvo v neskoršom veku viacero výhod.  „Čím som staršia, tým som trpezlivejšia, neberiem veci tak vážne a nestresujem sa zbytočnosťami. Mať malé deti v tomto veku ma udržuje mladou, necítim sa na štyridsať,“ hovorí držiac mladšiu dcérku na kolenách. Vraj aj keby mohla, nič by nemenila. Nechcela by mať deti skôr. Pochvaľuje si skvelú rodinu a prácu, ktorú má, vďaka čomu netrpí pocitom, že by obetovala jedno pre druhé.

Deti starších matiek sú na tom v niektorých aspektoch lepšie ako deti matiek mladých. Väčší vekový rozdiel sa výraznejšie začína prejavovať v čase puberty potomka, najmä ak sú rodičia konzervatívni.

Aj psychologička Jana Ashford tvrdí, že neskoršie rodičovstvo prináša ženám niekoľko výhod. Často sú emočne vyzretejšie v porovnaní s mladšími matkami, takže sú ochotné a schopné napĺňať potreby dieťaťa. Svoju kladnú rolu zohráva aj skutočnosť, ak sú starší rodičia ekonomicky zabezpečení a u matky je pocit uspokojenia z doterajšej kariéry.

Deti starších matiek sú na tom podľa J. Ashford v niektorých aspektoch lepšie ako deti matiek mladých. „Problematickejšia je otázka, kde je veková hranica, kedy sa to takpovediac láme a výhody prestávajú prevažovať na nevýhodami. Určite je to individuálne, ako nakoniec všetko v psychológii. Skúsenosti ukazujú, že ten zlom nastáva väčšinou niekde po štyridsiatke,“ hovorí psychologička.

Väčší vekový rozdiel sa výraznejšie začína prejavovať v čase puberty potomka, najmä ak sú rodičia konzervatívni. „Bola to priepasť, ktorá sa dala preklenúť jedine kompromismi a nie vždy to šlo,“ spomína na svoje detstvo a dospievanie Marek Suchitra (19).  „Moji rodičia v žiadnom prípade neboli benevolentní, z čoho plynuli mnohé konflikty.  Takisto som mal úplne odlišný svetonázor ako oni. Často sme sa hádali pri sledovaní  večerných správ. V podstate nechápali túto dobu. Nechápali, že nemôžem chodiť do školy tri dni v tom istom oblečení. Z týchto odlišných názorov potom začala plynúť aj akási moja vzbura voči ich výchove. Dlhé vlasy, piercing v uchu boli mojou odpoveďou na ich zastarané názory a výchovu,“ hodnotí Marek, ktorého jeho matka Helena priviedla na svet, keď mala 45 rokov.

„To, že som mala dieťa v takom neskoršom veku znamenalo , že som si materstvo viac užívala. Bola som na materskej päť rokov, na Mareka som mala všetok čas. Nechodil do jasieľ. Boli sme doma, učila som ho ja. Bolo to krásne obdobie,“ spomína Helena Suchitrová. Problémy podľa jej slov nastali až v puberte.

Psychologička k téme dodáva, že deti starších rodičov bývajú konfrontované s chorobami rodičov či dokonca so smrťou v oveľa skoršom veku ako ich rovesníci, čo ich od nich vzďaľuje. Majú pocit, že žijú iný život. Podľa nej je však ťažké povedať, dokedy je „dobrý“ vek na narodenie detí, keďže každý sa musí vysporiadať s rôznymi okolnosťami, napríklad v podobe nezdaru s hľadaním partnera.

„Jedna vec sú štatistiky a druhá vec je konkrétny príbeh ženy, jej zdravotný stav, duševné naladenie, zázemie,“ hovorí herečka Zuzana Jurigová Kapráliková, 40-ročná mama trojročného Maxima. Ako 9-ročná sa musela vyrovanť so smrťou vlastnej matky, ktorá zomrela mladá v tridsiatichtroch rokoch. Zuzanu samotnú prekvapili v mladom veku vážne problémy so štítnou žľazou. Vydala sa v 36-rokoch a do roka sa jej s manželom narodil syn. K plánovaniu rodičovstva pristupovala podľa vlastných slov vážne, no zároveň s radosťou, nadhľadom a pokorou. Hovorí, že sa naučila „netlačiť toľko na pílu“,  lebo aj prílišná snaha môže brániť v splnení snov.

Miriam odporúča ženám, ktoré plánujú dieťa pár rokov pred štyridsiatkou, aby sa nestresovali, nebáli a nerobili z tehotenstva veľkú vedu. „Nedovoľte iným nanútiť vám svoj názor. Hlavne čo sa týka rozhodnutia, kedy mať dieťa.“
Tento článok vyšiel s podporou internetového kníhkupectva Gorila.sk