Dilemy: Čo s cukrom ku káve, ktorý v kaviarni nepoužijem?

V štvrtom diele podcastu Dilemy sa zaoberáme parkovaním, nesprávne naceneným objektívom a cukrom do kávy.

Moderátorom podcastu je Dávid Tvrdoň, člen MONO tímu. Do debaty o morálnych dilemách sme si pozvali profesorku Annu Remišovú, ktorá sa etike venuje aj na akademickom poli, a Fera Paulínyho, ktorý si rád kladie viac i menej hypotetické otázky týkajúce sa morálky.

Pošlite nám svoje dilemy na otazky@mono.sk. Pokiaľ nás zaujmú, budeme sa im venovať v niektorom z nasledujúcich dielov. Prepis jednej z dilém nájdete nižšie.

V ďalšom diele sme riešili nasledovné dilemy:

• Pred naším panelákom je problém s parkovacími miestami. Ja prichádzam domov skôr, a tak väčšinou parkovacie miesto priamo pred panelákom ešte nájdem. Ale po mne prichádzajú už aj starší susedia, ktorí musia parkovať ďalej a odkráčať si cestu k paneláku. Keďže ja som mladý a silný, mal by som prenechať miesto týmto starším susedom?
• Kúpil som objektív za 50 eur, ktorého hodnota je bežne 1000 eur, ale mal poškodenú šošovku, čo je viac-menej neopraviteľná vec. Keď som objektív rozobral, zistil som, že išlo len o poškodený filter, ktorý sa dá ľahko vymeniť. Mal by som sa vrátiť do obchodu a povedať im, o čo išlo a že zle predali?
• Vždy, keď idem do kaviarne a dávam si kávu, donesú mi ju aj s balíčkami cukru. Tie však nepoužijem a obsluha ich následne zoberie a vracia ich do nádoby, kde majú tieto balíčky cukrov. Predpokladám, že ten cukor je už zarátaný v cene kávy a ja som ho už zaplatila. Potom ho však dajú ďalšej osobe, takže za jeden cukor dostanú zaplatené dvakrát. Je to morálne?

Veľmi zaujímavá otázka, zdá sa veľmi jednoduchá, ale má veľa dimenzií.

Mne sa až z hlavy parilo, keď som nad tým rozmýšľal, úplne som sa v tom zamotal.

A pritom je to malý cukor.

Áno je to malý cukor. Nemyslím si, že kaviareň na tom veľmi zarobí, pretože hodnota balíčku cukru nie je veľká. Nemalo by vás rozčuľovať alebo trápiť, čo urobia s cukrom ďalej, lebo vy ste im ho nechali. Mohli ste si ho zobrať. Skôr je morálny problém v tom, že čo s tým cukrom, ktorý sa v kaviarni nespotrebuje. Možno tá správna odpoveď mala ísť k tomu, že skúsme navrhnúť kaviarňam – a myslím, že by sa toho aj chytili – aby cukor, ktorý si zákazník nezoberie, dávali do nejakých osobitných boxov a mohol by sa dávať buď sociálne slabým rodinám alebo do neziskoviek alebo ľuďom bez domova. Pochopila som to skôr takto. Skôr by mi prekážalo to, že koľko ľudí ho už malo v rukách z hygienického dôvodu. Možno ho pred vami malo už 10 ľudí v rukách. Ale čo sa týka samotného cukru, nemali by sme plytvať, tak urobme niečo užitočné.

Zase na odľahčenie: Kľúčové je, aby reštaurácia alebo kaviareň nepredávala ďalej to jedlo, ktoré sme nedojedli alebo kávu, ktorú sme nedopili. Mne je tiež blízke uvažovanie, že keď si kúpim v potravinách dve mrkvy, zaplatím ich, a ak ich potom nechám dobrovoľne pri kase, tak som sa ich vzdal a tie mrkvy sú znovu ich. Účtovnícky to asi musia znovu dostať do skladu, ale tým že som sa ich vzdal, tak ktokoľvek si ich následne zoberie, má na ne z môjho pohľadu právo.
Pri tom cukre som sa zamotal tým, že som začal rozmýšľat nie nad baleným cukrom, ale cukrom v cukorničke. Že ak mám pocit, že keď mi donesú balený cukor, ktorý má napríklad 10 gramov, a mám naň právo, môžem si z cukorničky na stole odsypať 10 gramov a zobrať si ich domov? Alebo keď majú olivový olej na cestoviny, tak môžem si do nejakej fľašky z neho odliať? Na tomto som sa zamotal a nevedel som sa z toho vysomáriť. Zdá sa nám to v poriadku, keď je to balený cukor a je ľahko prenosný, ale asi by to pre nás nebolo v poriadku, ak by to bolo súčasťou nejakej väčšej nádoby. Tak ako napríklad v hamburgárni je bežné, že kečup a horčica sú v nejakej veľkej nádobe, ktorú nám donesú a môžeme si z toho načapovať. Asi by bolo zvláštne, keby sme si z toho načapovali domov. Alebo keď sme na pumpe a umývame si ruky, tak asi si nenačapujeme trochu mydla. Aj keď viem, že sa to robilo, keď Slováci cestovali niekde do Chorvátska, tak na pumpách v Rakúsku boli pumpári zúfalí. Z tekutých mydiel si Slováci načapovali do nejakých maličkých šampónových fľaštičiek a potom sa tým týždeň sprchovali. Takto by to nemalo byť a na tom som sa zamotal.

Ja som skôr k tomu pristupovala pod vplyvom relácie v Českom rozhlase s názvom „Nejsem plytvák“, kde upozorňovali na to, že reštaurácie nemusia dávať také veľké porcie práve kvôli plytvaniu s potravinami. Zaujal ma ekologický a sociálny aspekt, že ak je cukru veľké množstvo, tak zrejme by vám povolili, aby ste si trochu odsypali z cukru, ale nie ste na to odkázaný. Naopak, môžete požiadať, aby ten nepoužitý cukor dali tomu, kto ho potrebuje.

Bolo by to sympatické, že by sa kaviarne takto odlíšili, že by hovorili, že majú sociálny rozmer, že cukor posúvajú ďalej.

Určite ich k tomu povzbudíme.

Ak by sme my a poslucháči toto v každej kaviarni navrhli, tak by to bolo skvelé.

Priniesli sme vám ďalší diel podcastu Dilemy. Budeme radi, ak sa prihlásite na jeho odber cez iTunes, RSS alebo sa prihláste do nášho newslettru s novinkami a okrem nových dielov podcastu sa vždy dozviete aj o našich nových článkoch.