Dilemy: Je už nemorálne mať zapnuté zvonenie na mobile?

V piatom diele podcastu Dilemy sa zaoberáme tým, či ísť do práce, ak ste chorý, klamaním pri predaji vstupeniek na koncert a vypínaním zvonení na mobiloch.

Moderátorom podcastu je Dávid Tvrdoň, člen MONO tímu. Do debaty o morálnych dilemách sme si pozvali profesorku Annu Remišovú, ktorá sa etike venuje aj na akademickom poli, a Fera Paulínyho, ktorý si rád kladie viac i menej hypotetické otázky týkajúce sa morálky.

Pošlite nám svoje dilemy na otazky@mono.sk. Pokiaľ nás zaujmú, budeme sa im venovať v niektorom z nasledujúcich dielov. Prepis jednej z dilém nájdete nižšie.

V ďalšom diele sme riešili nasledovné dilemy:

• Čo mám robiť, keď mám chrípku a teda som aj veľmi infekčná, ale do práce musím ísť. Zvyčajne chodím MHD, ale v takomto prípade je možné, že nakazím veľa ľudí. O peniaze síce nemám núdzu, ale jazdiť týždeň taxíkom by ma predsa len stálo dosť. Mám ísť MHD? Veď zrejme som sama tu chrípku chytila v autobuse.
• Pripravujeme koncert a aby sa lepšie predávali lístky, niekoľko dní pred koncertom sme na stránke a sociálnych médiách napísali, že máme už len posledných 10 lístkov, aj keď sme ich mali ešte 50. Táto správa zabrala a všetkých 50 lístkov sa predalo v priebehu toho istého dňa. Napriek tomu, že sme sa tomu celá skupina potešili, mňa osobne trochu škrie, že sme to dosiahli prostredníctvom klamstva. Tento trik sa bežne používa aj pri predaji leteniek či rezervácií hotelov. Ale je to vôbec etické?
• So známym sme mali debatu, či by ľudia mali mať na verejnosti – napr. v autobuse, na ulici alebo v reštaurácii – zapnuté zvonenie na mobile. On tvrdí, že je to neetické, ale ja osobne si myslím, že je to skôr otázka etikety. Kto z nás má pravdu? Prípadne v akých prípadoch by mohlo byť naozaj nemorálne mať zapnuté zvonenie?

Mám pocit, že nastal ten čas, aby sme si zvonenia stišovali, alebo dávali na vibračné zvonenie. Zároveň je to asi príklad normy, ktorá je pomerne nová. Ešte pred pár rokmi alebo desaťročím bol zapnutý telefón a nahlas telefonovať bolo statusovou záležitosťou, že sa človek predvádzal a možno to ľuďom prišlo pomerne normálne. Ale už sme asi v čase, keď to ľudí skôr obťažuje. Je to príklad normy, ktorá je veľmi ovplyvnená kultúrou. V južanských krajinách v autobusoch je bežná hlasná vrava, ľudia sa rozprávajú, prekrikujú a komunikácia má uplne inú dynamiku ako u nás. V Japonsku je zas bežné, že ľudia sú úplne ticho.Takže áno, už si to stišujme a buďme tolerantní k ostatným. Ale treba ustriehnuť správnu mieru. Ak to preženiem, niekomu by mohlo prekážať, že v autobuse sa s niekým rozprávam alebo nahlas dýcham. Pre mňa teda áno, stišujme si zvonenie.

Ako by si začal? Budeme to hovoriť ľuďom? Mojim nadriadeným telefóny zvonia počas stretnutí, čo s tým?

Ísť príkladom. Človek si vytvára zvyk na základe toho, čo vidí okolo seba. Ak budú tie telefóny okolo mňa bežne zvoniť, tak mi ani nenapadne, že to nie je v poriadku. Ale keď budem vidieť, že ľudia vyťahujú z vrecka niečo trasúce sa a telefonujú, tak postupne aj mne príde normálne nemať nahlas zvonenie. Ale nie som ten typ, že by som ľudí upozorňoval.

Začnem s upozorňovaním. Keď idete do divadla, tak vás upozornia, aby ste si vypli telefón, aby ste nerušili. Takže upozornenie je na mieste, kľudne aj v MHD ako nálepky, alebo nejakou vtipnou formou upozorniť, že zvonením obťažujete druhých. Keď zazvoní jeden telefón v autobuse, tak sa nič nestane. Keď zazvonia dva, tri, tak je to nepríjemné. Ale predstavte si, že by všetkým začali zvoniť telefóny, takže je to nielen nepríjemné, je to obťažujúce a podobné je to aj so súkromnými rozhovormi v autobuse. Nie je to o tom, že sa nemôžete rozprávať, ale obťažujete tých druhých a ešte niekedy spomínate priezviská ľudí, ktorých môže niekto iný v autobuse poznať. Je to príklad vzniku nových etických noriem pod vplyvom používania novej technológie, ktorá sa stala bežnou súčasťou každodenného života. Nie je tu rozdiel, či je to problém etiky alebo etikety, lebo niektoré záležitosti sa týkajú oboch a toto je ten príklad. Na stretnutiach už dávno platí, že všetky telefóny sa na stretnutiach vypínajú.

Ale čo poviete šéfovi, keď mu zvoní telefón?

Otázkou pred začatím stretnutia: Nemali by sme si všetci vypnúť telefóny? A zapnutý nech ho má len ten, kto očakáva nejaký veľmi naliehavý telefonát, ale dopredu by to mal oznámiť. Je to už bežná norma, keď niekam idete na stretnutie, do divadla, kina, telefón sa vypína alebo sa dáva na najtichšie zvonenie. Nemáme právo svojimi problémami obťažovať druhých a na stretnutiach je to až precedens. Je to prejav nezdvorilosti a neslušnosti. Ja keď prednášam, je úplne bežné, že študenti majú vypnuté telefóny, nikto o tom nediskutuje a keď sa niekomu stane, že mu telefón zazvoní, tak sa ten človek všetkým ospravedlní. A keby sa mne stalo, že potrebujem niečo súrne vybaviť, tak tiež poviem: Nehnevajte sa, budem mať teraz pri sebe telefón, lebo očakávama naliehavý telefonát. Ale to sú zriedkavé prípady.

V niektorých sférach sa telefóny vypínajú, aby človek nebol odpočúvaný. Možno to treba takto skúsiť takto na šéfov, nech si dajú pozor.

Priniesli sme vám ďalší diel podcastu Dilemy. Budeme radi, ak sa prihlásite na jeho odber cez iTunes, RSS alebo sa prihláste do nášho newslettru s novinkami a okrem nových dielov podcastu sa vždy dozviete aj o našich nových článkoch.