Dilemy: Je v poriadku kopať do robota?

V podcaste Dilemy z dielne MONO.sk diskutujeme o každodenných problémoch, ktoré trápia vás i nás. Pošlite nám tie svoje na otazky@mono.sk.

V tomto diele podcastu sme diskutovali o týchto otázkach:

• Človek niekoho doučuje za finančnú odmenu. Prvýkrát získa klienta po známosti – napr. kolegovu dcéru. Je to krátkodobý a nevysoký príjem, platba často ani nie je vyžadovaná, podnikanie sa neoplatí z toho robiť. Potom sa týmto aktivitám roky nevenuje. Po 15 rokoch, keď už má živnosť na lektorovanie a klientov vzdeláva legálnou cestou (a z príjmov odvádza dane podľa pravidiel), sa zrazu znovu objaví príležitosť doučovať niekoho po známosti. Hoci sa dohodnú na finančnej odmene (lebo teraz už je jeho čas oveľa drahší ako pred rokmi a aj to robí kvalitnejšie), príde mu divné robiť to oficiálnou cestou, lebo je to v rodine alebo medzi kamarátmi. Obe strany sú s tým OK. Nevieme, či s tým súhlasí štát. Otázka je, kam až má do vzťahov siahať štát a platenie daní. Myslím si, že ak ide o rodinu, tak nie. Ak ide o dobrého priateľa, tiež nie. Veď napríklad, ak si vymieňame darčeky k sviatkom, tak z nich dane neplatíme – to by bolo absurdné. Ale, čo ak je to nový známy, ktorého mi priateľ predstavil na piatkovej párty? Alebo náhodná známosť z kaviarne od vedľajšieho stola? A čo ak ide o klienta, ktorého lektor školil pol roka normálne legálne, stali sa kamarátmi a ten ho po skončení školiaceho vzťahu požiada o súkromné doučovanie svojho syna? Čo spraviť vtedy? Kedy vytiahnuť registračný bloček na platby? Myslím si, že rolu by mohol hrať aj rozsah spolupráce, resp. výška celkovej odmeny za sériu stretnutí. Aká výška by bola akceptovateľná „bez bločku“? Kde je hranica podľa vás?

• Pred nejakým časom sa objavilo video robota, ktorý vie veľmi dobre chodiť. Vyzerá trochu ako pes bez hlavy. Vo videu do neho kopali, aby tak demonštrovali jeho schopnosť udržať rovnováhu. Z tohto pohľadu chápem, prečo to robili. Ale kde sú v tomto prípade hranice toho, či možno prejavovať agresivitu voči neživej “bytosti”?

• Človek, ktorý poskytuje nejaké služby, by nemal odmietnuť ich poskytnutie na základe národnosti, rasy a pod. Čo ak však nechcem poskytnúť službu, napr. ubytovanie v mojom penzióne alebo obslúžiť v mojej kaviarni človeka, o ktorom je všeobecne známe, že koná nemorálne dokonca nelegálne, napr. takého Kaliňáka?

Priniesli sme vám ďalší diel podcastu Dilemy. Budeme radi, ak sa prihlásite na jeho odber cez iTunes, RSS alebo sa prihláste do nášho newslettru s novinkami a okrem nových dielov podcastu sa vždy dozviete aj o našich nových článkoch.

Diskutovali:

Anna Remišová (*1954)

Anna Remišová (*1954)

je profesorka na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave a špecializuje sa na témy podnikateľskej a manažérskej etiky. Na tému etiky napísala niekoľko kníh: Súčasné trendy podnikateľskej etiky. Etické vedenie ľudí v slovenskom podnikateľskom prostredí, Etika a ekonomika, Etika médií, Podnikateľská etika v praxi – cesta k úspechu, Manažérska etika, Etické kódexy a Podnikateľská etika (Úvod do problematiky). (Foto: Mafra Slovakia)

www.sk.wikipedia.org/wiki/Anna_Remišová
Fero Paulíny (*1984)

Fero Paulíny (*1984)

odkedy si pamätá, vždy chcel byť v mimovládke. Už 9 rokov teda robí pre Alianciu Fair-play – watchdog, ktorý sa snaží krotiť moc a pozerať politikom na prsty. V Aliancii sa venuje oceneniu Biela vrana, zastrešuje protikorupčné eventy a komunikuje na webe. Ak by mohol robiť čokoľvek, editoval by texty. Nad etickými dilemami rozmýšľa v sprche a v MHD.

Dávid Tvrdoň (*1987)

Dávid Tvrdoň (*1987)

je novinár závislý len od sociálnych sietí. Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Cez deň okupuje redakciu denníka SME, po večeroch MONO.sk. Je veľkým nadšencom nových trendov v médiách, obzvlášť rád počúva podcasty.

  • PRODUKCIA: Veronika Pizano
  • HUDBA A STRIH: Marián Jaslovský