Ktorá bola najdôležitejšia revolúcia v dejinách?

V týchto dňoch si pripomíname dvadsaťštyri rokov od Nežnej revolúcie. Pre mnohých Slovákov je to najvýznamnejší dejinný zlom, pretože zmenil ich životy minimálne v takej miere, ako ich zmenil totalitný režim, ktorý sa 17. novembra 1989 začal rúcať. No ak by sme sa pozreli na celé dejiny ľudstva, ktorá revolúcia by sa dala označiť ako najdôležitejšia? S touto otázkou MONO oslovilo troch ľudí, ktorí majú dostatočný nadhľad na to, aby tušili odpoveď.

Neolit, i bez stopy v pamäti

Na otázku, ktorá bola najvýznamnejšia revolúcia v dejinách, je mi veľmi ťažko odpovedať. Už z toho dôvodu, že verejnosť zo zvyku vníma z revolučných procesov len javy emocionálne pôsobivé a tým aj mediálne vďačné. Pritom práve ony zo spätného pohľadu nemusia byť podstatným nositeľom zmeny, len vedľajším efektom.

Po príklad možno ísť i hlboko do minulosti. Zo všetkých typov ručných nástrojov, ktoré boli plodom paleolitickej revolúcie, sa do učebníc i do pamäti najčastejšie presadí nie pazúrik na čistenie kože, vďaka ktorému bolo možné vyhotoviť pohodlnejší odev a lepšie sa izolovať od chladu. Ale kamenný mlat, ktorým bolo možné ľahšie rozraziť protivníkovi hlavu.

Aj dojem z francúzskej revolúcie vytvára skôr predstava gilotíny v rukách radikálov než dlhodobá perspektívna rezonancia myšlienok o ľudskej rovnosti. Hoci tie sa – na rozdiel od gilotín, ako následok tejto revolúcie presadili do demokratických ústav dnešných štátov a sú zárukou našich občianskych práv a slobôd.

K niektorým revolúciám je pamäť zhovievavá. Z priemyselnej revolúcie sa do nej dostala skôr romantická parná lokomotíva, než zabudovaný ohlušujúco monotónny továrenský parný stroj, pri ktorom sa obsluha zadúšala vo vyše dvanásťhodinovej šichte.

Z iných revolúcií nám ani takéto mentálne markery neostali.

Život každého z nás, tvárnosť celej krajiny by vyzerali úplne inak, ak by sa naši predkovia nejakým spôsobom vyhli účasti na neolitickej revolúcii – na relatívne postupnej ale v konečnom dôsledku veľmi radikálnej zmene spôsobu obživy. Doviedla ich od zberu plodov a lovu zveri k účelnému obrábaniu pôdy. Teda k takému spôsobu života, ktorý si vyžadoval a rozvíjal schopnosť zvažovať potenciálne riziká, racionálne kalkulovať a plánovať budúcnosť.

Marína Zavacká – historička, Historický ústav SAV

Samohlásky

Revolúcie sa spájajú s predstavou nevyhnutného násilia, alebo radikálnej zmeny. Príchod samohlások do jazyka počas ranohelénskeho obdobia, ich náhle zmiznutie z pôvodnej Tóry – ako tvrdia niektorí obzvlášť dobre informovaní kabalisti z 15. storočia – priniesli radikálnu zmenu v jazyku. Archeolingvisti sú presvedčení, že cenou za vznik jazykov, nie anjelských, alebo vtáčích, ktorým písala Hildegarda von Binden, sú psychické choroby.

Artikulované myslenie, kombinácia samohlások a spoluhlások, nás robia zraniteľnejšími, no iba vďaka tomu môže časť ľudstva žiť druhú gutenbergiánsku revolúciu. Obohatenie jazyka o presnosť vďaka novým zvukom považovaným časťou stredovekej mystiky za neprípustnú interpretáciu nesprevádzala krv, ale napriek tomu predstavujú podobnú radikálnu zmenu, ako prvá neolitická revolúcia.

S myšlienkou revolúcie súvisí aj radikálne gesto. Môže mať podobu odvahy ako v Novembri, zúfalstva ako v Budapešti 56 alebo Prahe 68 a opojenia na Woodstocku. Jeho typickou črtou je, že ide o akt spoločenstva. Zásadnú zmenu vo vnútornom živote považujeme za krok smerujúci hlbšie k nášmu vnútru, kde naša intimita naberá, načas, heroický charakter.

Problém nastáva vtedy, keď si naše vnútorné prežívanie začneme projektovať do života spoločenstva. Preto sa v radoch radikálov a revolucionárov vyskytuje veľké množstvo ľudí so zjavnými psychickými problémami. Videli sme to nedávno, keď pravicoví radikáli a ezoterici hulákali Gorily do basy. Zneutralizovali tým pokus o nájdenie racionálnej alternatívy voči morálnej dileme, ako sa postaviť k tomu, že politici považujú krádež sa súčasť svojej práce.

V Novembri 89 sme sa domnievali, že takýchto morálnych zločinov sa dopúšťajú politici iba v nemorálnych režimoch. Po 89 sa ukázalo, že nič také, ako morálne režimy neexistuje. Sú iba ľudia s emočnými sekvenciami a bolestivým myslením v prekombinovanom svete.

Revolúcie môžu vrátiť svet aj späť. Úspech neonacistov v povstaleckom kraji a vzbúreneckom čase týždeň pred výročím Novembra ukazuje, že naše symbolické myslenie je kontaminované neschopnosťou jasne pomenúvať a syntetizovať prítomnosť. Mali by sme na to myslieť vždy, keď cítime, že realita v ktorej sme chceli žiť sa rozchádza s tým, kde žijeme.

Michal Havran – publicista, teológ, šéfredaktor portálu jeToTak.sk

Zastavme paleokontrarevolúciu libertariánov!

Ešte celkom nedávno to bola záležitosť malej a utiahnutej skupiny čudákov, ktorých názory nikto iný nebral vážne. Dnes čoraz častejšie počúvame a čítame, že by sme sa mali vyvarovať nielen cukrov, soli a iných tradičných strašiakov. Ale treba obmedziť aj mäso mnohých zvierat i chlieb náš každodenný. Vraj pre naše zdravie. V skutočnosti je paleodiéta kontrarevolúciou s nedoziernymi následkami.

Ohrozená neolitická revolúcia bola veľmi pomalým, ale najdôležitejším zlomom v dejinách ľudstva. Lovci a zberači sa usadili a začali domestikovať plodiny i zvieratá. Poľnohospodári žili bližšie k sebe, začali viac spolupracovať a postupne vytvorili spoločnosť.

Samozrejme, nie všade to bolo v rovnakom čase a rovnako rýchlo. Keď predkovia Slovákov ešte pobehovali kdesi po stepi, v oblasti Úrodného polmesiaca už pásli ovce, pestovali obilie, stavali mestá, žili v despociách a vymýšľali zdôvodnenia, prečo je práve toto usporiadanie spoločnosti to najlepšie. Keď niekde v brezovom háji vyhrabávali korienky, v Číne už mali aterosklerózu, zubný kaz i cukrovku. Nie všade prebehla táto revolúcia v rovnakom čase, ale nakoniec všade panovala zhoda, že je predsa len lepšie, než za lovcov a zberačov.

Lenže prišla paleodiéta a všetko chce zvrátiť. Hovädzie? Nie! Pšenica? Ustúp Satan! Propagátori paleodiéty nostalgicky spomínajú na niečo, čo zmizlo pred stovkami generácií. Lovci a zberači predsa zomierali zdraví a rovnako by sme zo sveta mali odchádzať aj my. Jasné, ide im o naše dobro – veď ktorý revolucionár niekedy tvrdil niečo iné?

Ale nemýľme sa. Tentokrát nás svojim nutkaním neustále naprávať svet a vnucovať iným svoje dobro neohrozujú kolektivisti. Všimli ste si, ako nadštandardne sú medzi paleoľuďmi zastúpení individualistickí libertariáni? Začali dobrými radami, že s tým bruchom treba niečo urobiť, pokračuje presvedčovaním o škodlivosti obilnín a skončí to tým, že sa v malých tlupách rozpŕchneme do lesov a na obnovené savany zbierať jahody a loviť jelene. Vlády padnú, mestá osirejú, bude po bôčiku i spoločnosti.

Nedajme preto paleodiéte šancu na kontrarevolúciu. Chráňme si výdobytky neolitickej revolúcie, spojme sa a mocným hlasom zvolajme: “Ruky preč od civilizácie, ruky preč od našich civilizačných chorôb!”

Tomáš Gális – komentátor a editor v denníku SME

Čítajte tiež: Zabili ma 17. novembra