Bizarnosti Slovenska: Stalin na záhrade aj drevo z fólie
Na MONO ste mohli vidieť tvorbu uznávaných, niekoľkonásobne ocenených svetových fotografov. Marek Jančúch svoje fotografie všedných momentov zo slovenského vidieka a mestskej scény doposiaľ nikde nepublikoval. Napriek tomu sa vám pravdepodobne budú zdať zvláštne známe a blízke.
Marek Jančúch žije bežný pracovný život v Žiline. Fotí vo voľnom čase popri túlaní sa Slovenskom. Začal s tým ako stredoškolák. Na výletoch na bicykloch s kamarátmi, so starým, mierne pokazeným fotoaparátom. Prehovárala k nemu tvorba dokumentárnych fotografov Andreja Bána, Borisa Németha, Martina Kollára či svetoznámeho Martina Parra. O fotografii sa učil najmä rozhovormi so skúsenejšími kamarátmi, keďže sám vyštudoval za inžiniera na technickej škole.
Výjavy zo Slovenska, najmä zo Žiliny, začal aktívne fotografovať pred dvoma rokmi. Občas to boli náhodne videné momenty, no za fotografiou aj cieľavedome cestoval. „Raz som na Bazoši natrafil na takýto inzerát: Predám sochu Lenina a Stalina. Pánovi som zavolal a na rovinu vysvetlil, že hoci nemám záujem o kúpu, rád by som si jeho sochy pozrel a odfotil.”
Svoje fotografie považuje za jednoduché, bez zbytočného mudrovania, no s dávkou sarkazmu. Ako sám hovorí, ukazujú bizarnosť vzťahov a situácií, ktoré si sami vytvárame, no ktorých paradoxnosť zároveň často prehliadame. Napriek tomu, že na nich väčšinou nie je prítomný človek, vypovedajú o jedinečnej miestnej mentalite a medziľudských vzťahoch.
Na otázku, čo by si pri pohľade na tieto fotografie mohol o Slovensku pomyslieť napríklad cudzinec, Marek odpovedá: „Že je to veselá krajina.”
Na projekte o Slovensku naďalej pracuje. Sníva o tom, že ho raz vydá knižne.
